Najdôležitejším predpokladom úspešnej hniezdnej sezóny sú zdravé vtáky. Ak táto podmienka nie je splnená, potom bude všetko úsilie márne. Samec 1,0 a samica 0,1 musia byť úplne zdravý. Zdravý vták ukladá trus na kompaktnú kopu, v ktorej sú biele a hnedočierne časti dobre oddelené. Zdravá samica vykazuje živé, ostražité správanie. Aby ste skontrolovali jeho zdravotný stav, uchopte ho do ruky a vyfúknite perie na prsiach a bruchu nabok. Prsia by mali byť mäsité, tukové usadeniny sú dobrým znamením. Hladké brucho mäsovej farby nám hovorí, že vták je v dobrom zdravotnom stave. Samice, ktoré počas zimy nabrali malú vrstvu tuku na bruchu, ponúkajú najlepšie podmienky pre úspešný chov. Špicaté samice sú opísané ako samice s ostrými hranami hrudnej kosti, pretože na oboch stranách je len malý hrudný sval. Často je za tým zlá strava. Takéto zvieratá, ako aj samice s červenohnedými pečeňovými škvrnami presvitajúcimi cez brušnú stenu sú tiež vylúčené z chovu. Samec: mäsité prsia, hladké brucho mäsovej farby a mierne množstvo tuku na bruchu a prsiach sú tiež znakmi dobrej kondície. Ak horná časť zobáka vyčnieva, môžu mať ťažkosti s hľadaním potravy a kŕmením potomstva a ak sú pazúry na nohách príliš dlhé, hrozí ich zachytenie o kraj hniezda alebo dokonca o hniezdny materiál hotového hniezda. Zachytil by sa o výstelku hniezda a za určitých okolností môžu vajcia alebo mladé zvieratá vypadnúť a rozbiť sa. Pokial má kanárik dlhý prerastený zobák alebo drápky treba mu ich zastrihnúť. Zdravé vtáky sedia vzpriamene a sú vždy ostražité, ich oči sú čisté, ich trus je suchý a ich chuť do jedla sa zdá byť normálna. Vtáčik nie je našuchorený.
V súvislosti s dedičnosťou sú primárne zaujímavé chromozómy alebo jadrové slučky umiestnené v bunkovom jadre. Jadrové slučky sú v bunkovom jadre vždy spárované (dvakrát). Počet párov jadrovej slučky, vedecky označených ako „n“ (n-páry), je pre každý živočíšny druh odlišný. Podľa súčasných poznatkov majú naše kanáriky (Serinus canaria) 84 chromozómov alebo 42 párov chromozómov. Pri splynutí vajíčka matky a spermie otca vznikne prvá bunka mladého zvieraťa. Obsahuje genetický materiál, v ktorom sú zakódované predovšetkým konštrukčné pokyny pre celé neskoršie telo. Odteraz sa pri každom delení bunky odovzdá úplná kópia genetického materiálu dvom takzvaným dcérskym bunkám. Aj keď majú napríklad bunky vo svaloch a v pečeni veľmi rozdielne úlohy, majú rovnaký genetický materiál. Dedičnosť zvyčajne neznamená delenie buniek v orgánoch, ale pohlavnú dedičnosť: odovzdávanie genetickej informácie od rodičov ich rodičom. Samci..Ako chovná línia (tiež nazývaná línia) subpopulácie sa budú vyskytovať vždy znova a znova, ale v dobre vychovanej línii vždy prevládnu dobré vlastnosti. Preto možno vždy nájsť tých istých chovateľov na vrchole. Okrem toho je obzvlášť dôležitá dedičnosť, ktorá ovplyvňuje vývoj mláďat. Ak sa na chov použijú dve dominantné dedičné zvieratá, môže sa rýchlo prejaviť smrteľný faktor. Ide o proces, ktorý vedie k smrti mladých zvierat, zvyčajne k smrti vajíčok. Nedostatočné znalosti o dedičnosti môžu tiež viesť k veľkým deformáciám zvierat. Príčinou slepoty, mrzákov a iných postihnutí sú často genetické problémy. Obdobie rozmnožovania závisí aj od druhu vtákov. Inkubáciu vykonávajú prevažne samice. Počas tejto fázy sú potom zásobované potravou samcami. Na konci inkubačnej doby sa mláďatá liahnu nezávisle z vaječných škrupín, čo znamená enormnú námahu. Potom rodičia vychovávajú mláďatá, ktoré im zvyčajne spoločne poskytujú potravu, kým ich mláďatá nie sú pripravené na samostatnosť. Od vyliahnutia do nezávislosti uplynie 30 dní. Skutočná história domestikovaného chovu domácich zvierat, najmä vtákov, sa začala v Egypte asi pred 4000 rokmi. V klietkach sa choval divý druh husí, chov vtákov v klietkach slúži predovšetkým na zachovanie druhu. Chov vtákov vo všeobecnosti znamená nielen úplne prevziať zodpovednosť a starostlivosť o vtáka, ale zároveň chovať, starať sa a starať sa o jeho mláďatá primeraným spôsobom, a to dovtedy, kým vták žije! Kanárik sa dožíva až 15 rokov!
Šľachtenie harzského kanárika znamená zlepšiť spev prostredníctvom cieleného párenia!

U dutospevcov sú len štyri osvedčené formy chovu:

Chov voliérový – jeho výhodou je, že je možné kŕmiť celú chovnú skupinu, umiestnenú vo voliére naraz. Mladí kanári po vyletení z hniezda sú dobre vyvinutí. Nevýhodou je, že samičkám ktoré už sedia na vajciach, nemôžeme obmedziť príjem vaječnej miešanky, a tak u nich niekedy dôjde k prerušeniu hniezdenia. Nemôžeme ďalej zamedziť šarvátkam medzi samicami a samcami. Tento chov uplatňujeme hlavne keď páríme jedného samca s 2 – 4 samicami.

Metóda striedavej plemenitby – samček sa v pravidelných intervaloch vpúšťa k jednotlivým samičkám. Výhodou je, že potrebujeme menej samcov (1 samec na 3 samice), ale aj to, že na základe potomstva môžeme zistiť, či je samec prenositeľom pozitívnych znakov, ktoré sledujeme. Nevýhodou je to, že sa samec nezúčastňuje na kŕmení mláďat. Táto metóda je náročná na nás chovateľa pri párení, zvlášť vtedy, keď samička neprejavuje záujem o párenie, alebo keď je niektorá k samcovi agresívna.

Chov oddelený – pri tomto spôsobe chovu sa umiestňuje samec medzi dve samičky. Pripúšťa sa práve k tej, ktorá práve prejavuje záujem o párenie. Pri tejto samici ho necháme až do znesenia tretieho (štvrtého) vajíčka. Výhoda tejto metódy je v tom, že samca môžeme vpustiť kedykoľvek k jednej alebo druhej samici, to podľa potreby. Nevýhodou je, že samec nepodieľa na kŕmení mláďat.

Chov párový – pri tomto spôsobe chovu je samec aj samica v spoločnej klietke, ako trvalý pár. Mladé kŕmia obaja rodičia, samička sa toľko nevyčerpáva, čo je nesporne výhoda. Nevýhodou je, že niektorý samec vyrušuje samičku na hniezde, alebo je tak agresívny, že môže rozbiť aj vajíčka. Takého samca je potrebné v čase sedenia samičky na vajciach oddeliť. Vpustíme ho k samičke až po vyliahnutí mláďat, a to keď sú staré asi 7 dní.

V inkubačnej fáze je dominantným zvieraťom samica, inak dominuje samec. Chov v pároch je preto možný len vtedy, ak sú zvieratá neustále pozorované a v prípade potreby ich možno oddeliť. Pri párovom spôsobe chovu však musí byť klietka logicky väčšia. Je to len z dôvodov mobility. Pretože aj vtáky majú svaly, ktoré potrebujú byť v pohybe. Svaly, ktoré sa nepoužívajú, ustupujú, t. j. ak sú vtáky dlhodobo držané v príliš malých klietkach, čoskoro už nebudú môcť správne lietať. Ak chováte svoje mláďatá v klietkach, ktoré sú príliš malé, nemajú šancu správne vyvinúť svaly. Krpatejú a zostávajú malý. Existuje tiež skutočnosť, že príliš malé klietky a príliš silné kŕmenie môže viesť k ukladaniu tuku, najmä na svaloch. To zaťažuje obehový systém a vtáky nie sú vitálne a čilé. V marci, okolo 19. marca, na Jozefa, začína skutočné obdobie rozmnožovania. Ale pozor: Všetky kanáriky potrebné na chov musia byť pripravené na chov, čo znamená vek minimálne 10 mesiacov. Už začiatkom roku začína chovateľ pripravovať svoje vtáky na fázu rozmnožovania. Ale tá začína absolútnou čistotou v chovnom zariadení a včasnou dezinfekciou zariadenia. Tu sa nám osvedčilo umyť všetky klietky prostriedkom pre domácnosť: Savo v horúcej vode a potom všetky klietky a bidielka dobre postriekať Arpalitom. Celá chovateľská miestnosť by mala byť dostatočne presvetlená denným svetlom alebo 65 W trubicou True Light. Svetlo by malo byt až 14 hodín! Teplota v chovateľskej miestnosti počas dňa a noci by sa mala podľa možnosti udržiavať na konštantných 18-20 stupňov. Ak toto nemáte, musíte s chovom počkať do apríla, čo je určite lepšia cesta. U dutospevcov neodporúčam začínať s chovom príliš skoro. Všetky samice musia byť pred začiatkom fázy rozmnožovania úplne zdravé a v dobrej kondícii. Obe nohy sa očistia a pazúry sa ostrihajú ak je treba. Je to potrebné, aby sa neskôr znesené vajíčka nepoškodili. Aby som mohol presne kontrolovať a sledovať svoj chov, musí sa všetko zapisovať do plemennej knihy. Je preto potrebné krúžkovať všetky vtáky. Všetky krúžky pre kanáriky majú priemer 3,00 mm. Od konca februára dáme všetky samice určené na chov do vopred pripravených boxov. Tieto boxy sú vybavené vonkajším hniezdom. Najprv sa dáva zelené krmivo, neskôr mach, zhrabaný z trávnika, umytý a vysušený. Odkedy som to urobil s machom, nemal som žiadne roztoče. Výsledkom je, že títo malí paraziti nemajú radi mach. Samice sú veľmi rozdielni majstri staviteľov. Niektorí stavajú skutočné umelecké diela, iné si stavajú poriadne neupravené hniezdo, ktoré si chovateľ musí sám prerobiť pomocou nepoužívanej žiarovky. Rýchlo zhotovené a krásne hniezdo je možné úplne odstrániť aj vtedy, ak brucho samice nie je viditeľne nafúknuté natoľko, že prvé vajce možno očakávať v priebehu nasledujúcich dvoch dní. Samica veľmi skoro nahradí odstránené hniezdo novým. Odstránené hniezdo potom môžete použiť na nasledujúcu druhú znášku alebo ho môžete použiť na podporu inej, zatiaľ neskúsenej samice. Iba pripravená samica začína robiť okrúhle korýtko. Práve teraz je čas pripustiť samca určeného podľa chovateľského plánu. Najlepšie je to urobiť skoro ráno po východe slnka,alebo večer. Ak sa samica kačí a žobre, je tiež pripravená na chov, ale ak bude prenasledovať samca, musíme ho znova chytiť a vrátiť do jeho klietky. Pretože v období rozmnožovania je samica dominantným zvieraťom, niekedy prenasleduje samca. Ženské pohlavné žľazy vaječníkov sú nepárové. U všetkých kanárikov je zvyčajne vyvinutý iba ľavý. V čase odpočinku (neaktívny čas, väčšinou v zime) je vaječník len malá plochá štruktúra. Len v období rozmnožovania na jar sa opäť zväčšuje a vytvára vaky s vajíčkami (tzv. folikuly). S nárastom obsahu žĺtka tieto vyčnievajú z vaječníka. Pri zrelosti folikula praskne a uvoľní guľovitý žĺtok do lievika vajíčkovodu. Len tu môže dôjsť k oplodneniu a okamžite sa začne delenie buniek. To znamená, že samec musel predtým oplodniť samicu. Chovateľ preto pripustí samca k samici aspoň jeden deň pred prasknutím folikuly. Ak sa tak stane príliš neskoro, prvé vajíčko nie je oplodnené. Pre istotu dajte samca k samici čo najskôr. Na oplodnenie celej znášky zvyčajne stačí jedno párenie, pretože záhyby hornej časti vajcovodu môžu uschovať životaschopné spermie. (Chovateľ môže často pozorovať okamžité úspešné oplodnenie, keď samec po akte párenia natiahne hlavu ďaleko dozadu.) Na tento vajcovodový lievik nadväzuje bielkovinová časť. Jeho žľazy vylučujú bielkovinu, ktorá uzatvára žĺtok v niekoľkých vrstvách. Potrebné bielkovinové stavebné bloky (aminokyseliny) predtým prijímajú staré zvieratá spolu s krmivom. Po albumínovej časti nasleduje silne zúžená časť, Istmus. Tu sa pridávajú dve plodové blany, ktoré sa rozchádzajú na tupom póle vajíčka a vytvárajú tak vzduchovú komoru. Vo vajíčkovode je vonkajšia vápenatá škrupina položená cez fetálne membrány. Škrupina je vytvorená z vápnikových usadenín tela. Takéto usadeniny sú prítomné vo všetkých väčších kostiach kostry ako kostné prúty a procesom ynášky sa značne rozkladajú. Zásoba vápnika alebo vápnika z varených vaječných škrupín je preto nevyhnutná. Priečne pruhované svaly posledného úseku vajcovodov sa z času na čas stiahnu (pôrod) a tento tlak transportuje vajíčko do kloaky a nakoniec ho vytlačí. Ak je samica príliš mladá alebo oslabená v dôsledku choroby, svaly vajcovodu napriek pôrodu, nedokáže stlačiť vajíčko. V chovateľských kruhoch sa tento stav vždy označuje ako tieseň pri znáške. Tu často pomáha teplo a olej. Zdravé samice kladú 3 až 7 vajec, zatiaľ čo väčšina znášok má štyri až päť vajec. Každé ráno,samica znesie jedno vajce každých 24 hodín. Pigmentové škvrny sú na dolnom tupom konci vajíčka. Posledné vajce zo znášky (konečné vajce) možno zreteľne rozoznať podľa menšej veľkosti a menšieho počtu pigmentových škvŕn v porovnaní s ostatnými vajíčkami. Veľkosť a hmotnosť vajec je vždy úmerná veľkosti a výžive dospelých jedincov. Samec sa spravidla pripúšťa do 3. zneseného vajíčka. Vajcia znesené samicou do hniezda sa potom ihneď opatrne zoberú a vymenia za plastové a dočasne sa uložia do očíslovaného zberného boxu vopred vysypaného pieskom. Všetky vtáky kladú vajíčka. Vývoj embryí teda prebieha mimo maternice. Samica kanárika zvyčajne znáša 3-7 vajec. Preto by hniezdo malo byť hneď od začiatku dostatočne veľké. Až pri znesení štvrtého vajca sa plastové vajíčka vymenia za znášku. Len tak máme istotu, že po 13-14 dňoch inkubácie sa z vajíčka vyliahnu všetky mláďatá naraz. To sa deje tak, že mláďa kluje zvnútra do škrupinky, postaví sa na nohy a otvorí vršok škrupinky vajíčka. Čerstvo vyliahnuté, ešte holé mláďa okamžite stojí v hniezde a prosí o potravu. Aj keď samica kŕmi na začiatku chovateľom pripraveným krmivom na odchov len striedmo, nepodliehajte hneď panike. Každé mláďa sa môže živiť ešte jeden deň zo žĺtkového vaku, ktorý je ešte pripojený k vajíčku. Preto túto časť vajíčka chovateľ nikdy nesmie odstrániť. Okrem navlhčeného vajcového krmiva je veľmi užitočné množstvo živočíšnej potravy, vďaka ktorej mláďatá rýchlo rastú. Na zelené krmivo by ste mali počkať aspoň 8 dní z dôvodu znečistenia hniezda. Po 6-7 dňoch hniezdenia nastal čas krúžkovania. Tu sa najskôr pretiahne krúžok cez tri predné prsty, zadný prst sa položí dozadu na nohu, krúžok sa opatrne prevlečie a potom sa opäť pretiahne tento zadný prst. Potom však skontrolujte, či sa krúžok nedá naspet vytiahnuť. Počas nasledujúcich dvoch dní to kontrolujte častejšie. Niektoré „staré“ samice jednoducho vidia tento krúžok na nohe ako cudzie teleso a chceli by ho z hniezda odstrániť. Veľmi často sa stane,že samica vyhodi mladé aj z krúžkom. Ak by bolo mláďa na zemi samica by ho určite nenakŕmila! Nakřmi len mladé v hniezde,ktoré považuje za svoje. Bez pomoci chovateľa by zviera uhynulo na zemi! Tu je potrebné mláďa zohriať dychom a vrátiť späť do hniezda. Mladé zviera sa za chvíľu zotaví a opäť žobre o jedlo. Asi po 16-18 dňoch mláďatá opúšťajú hniezda. Tu musí byť chovateľ veľmi opatrný a poskytnúť samičke materiál na stavbu hniezda na 2. znášku, aby nedochádzalo k ošklbaniu mláďat. Je tiež potrebné sledovať, ako sa správa samec. Dobrý samec teraz spravidla preberá kŕmenie mláďat z prvej znášky a zároveň „páry“ svoju samičku.
Ešte skôr, ako sa mláďatá po asi 2 týždňoch inkubácie vyliahnu, samica s nimi nadviaže kontakt prostredníctvom tichého škrípania. Pri namáhavej a vyčerpávajúcej práci si mláďa pred vyliahnutím prepichne škrupinu vaječným zubom, ktorý sedí nad špičkou zobáka, v tvare prstenca, dierku po dierke, ale nie bez toho, aby sa najprv otvorila vzduchová komora na tupom póle vajca. Vaječný zub odpadne krátko po vyliahnutí. Pri perforácii škrupiny vajíčka musí vtáčik neustále posúvať hlavu a telo. Znovu a znovu sa malé stvorenie opiera o škrupinu vajíčka, ktorá len pomaly ustupuje. Vyliahnuté mláďa naráža krkom o tupý koniec vajca, až sa po tuhom boji otvorí ako veko. Vtáčik sa teraz pomaly vytláča nohami von z vajíčka, aby sa oslobodil od zvyškov škrupiny. Samica často pomáha mláďatám tým, že odnáša alebo zje kúsky prázdnej škrupiny. Chovateľ môže urobiť len málo, aby pomohol pri procese liahnutia, okrem pozorovania mláďaťa, ako sa nejaký čas snaží dostať z vaječnej škrupiny, ktorá sa niekedy prilepí na telo, keď vtáčik schne. Vlažnou vodou a jemnou kefkou prisatie opatrne uvoľníte a mláďatá neraz aj zachránite. Inak sú kanáriky veľmi vzornými rodičmi, v neposlednom rade aj pre ich viac ako 500 ročnú domestikáciu, v ktorej sa najlepšie adaptovali len páry, ktoré sa rozmnožovali. držané v ľudskej starostlivosti, takže selekcia sa vždy robila podľa dobrých rodičovských vlastností, aj keď väčšinou nevedome. V prípade kanárich rodičov, ktorí svoje potomstvo zle kŕmia alebo sa z nejakého dôvodu prestanú starať o svoje ratolesti, treba skontrolovať ich zdravotný stav a podmienky chovu. Krátko po vyliahnutí samica vylučuje takzvaný sliz z plodín a kŕmi ním čerstvo vyliahnuté potomstvo ako prvú potravu. Zdá sa, že presný časový bod, v ktorom sa strumový hlien vytvára, nie je presne definovaný, ale je skôr vyvolaný vyliahnutím malých mláďat, ktoré samica intenzívne pociťuje. Aby sa podporila tvorba žalúdočnej šťavy, asi 2 dni pred očakávaným vyliahnutím sa musí dať trochu vaječného krmiva. Po vyliahnutí mláďat sa množstvo hotového vajcového krmiva podľa potreby zvyšuje. Tu je potrebná presná citlivosť a zdržanlivosť, aby rodičia nekŕmili len seba a svoje potomstvo chutnou potravou z vajec a zanedbával sa príjem obilnej potravy. Na 2. alebo 3. deň po vyliahnutí ich začnite kŕmiť nejakým semenným krmivom. Podáva sa samostatne v plochej miske alebo zmiešaný s vaječným jedlom.
Proces klíčenia by nemal byť príliš pokročilý. Klíčky sú najvhodnejšie, keď sa prvé biele končeky práve začínajú objavovať. Ak ste dali príliš veľa semien, proces klíčenia možno spomaliť tým, že semená ponecháte zakryté v chladničke. Kanáriky udržiavajú svoje hniezdo úzkostlivo čisté. Odstraňujú prázdne vaječné škrupiny a tiež všetky cudzie predmety, ako sú náhodne prinesené zvyšky semienok alebo drobné kamienky. Predovšetkým v prvých dňoch života svojich potomkov neznášajú v hniezde žiaden trus, ale ho požierajú, keď ho mláďatá vylučujú. Po nakŕmení maličkých samica chvíľu veľmi trpezlivo čaká, kým zdvihnú bruško a zje výkaly pokryté jemnou blanou. Z tohto dôvodu by ste teraz nemali kŕmiť zeleným krmivom, pretože trus by bol príliš krehký, trhal by sa a silno by zašpinil hniezdo. Často sa na tom podieľa aj samec. Len 4-5 dní po vyliahnutí, keď je množstvo potravy a tým aj výkalov väčšií, jedia menej často, no aj tak ho odnášajú. V čase, keď má potomok približne 5-6 dní, približne v čase krúžkovania, sa stráca rodičovský inštinkt odnášať výkaly. Drobci už vyrástli natoľko, že môžu samostatne „hádzať“ trus cez okraj hniezda, kde sa prilepí a po chvíli vyschne. Rozumný chovateľ z času na čas zoškrabe trus z okraja hniezda, aby si rodičia zbytočne nešpinili nôžky, keď svoje mladé kŕmia. Samica opúšťa hniezdo len nakrátko, aby sa vyprázdnila alebo najedla. Zdá sa, že niektorí samci čakajú na takéto chvíle, aby si sadli na hniezdo a prikryli a zahriali pôvodne holé mláďatá. Nikdy na ne nebude šliapať, ale postaví sa nad ne ako samica a pomaly a opatrne bude spúšťať telo. Samec počas inkubácie a odchovu mláďat kŕmi samicu a krátko po vyliahnutí aj mláďatá, o ktoré sa stará v rovnakom čase,, je väčšinou zaneprázdnený. Často kŕmi malých od prvého dňa života. Rodičia teraz neúnavne poskytujú potomkom potravu, ktorú nosia v zobáku a vracajú sa na kŕmenie. Chovateľ sa teší, keď nájde mláďa s plným hrvolom spať v hniezde. Mláďatá v prvých dvoch dňoch života prijímajú veľmi málo potravy, no už vo veku 3-4 dní sa množstvo potrebnej potravy zvyšuje. Mláďatá žiadajú rodičov, aby ich kŕmili vehementnými žobravými zvukmi a snažia sa získať čo najviac potravy aj neustálym mávaním (prosením) krídelkami. Nedá sa tu pozorovať žiadne sociálne správanie, to nie, kto je prvý na kraji hniezda, ten dostane aj potravu. Mladšie, slabšie zviera sa len ťažko presadzuje a je utláčané. Niektoré preto aj uhynú. Najčastejšie tie posledné vyliahnuté,ktoré sú aj o jeden dva dni mladšie. Krátko po vyliahnutí sa postavia na krátke nôžky a natiahnu široko otvorený zobák smerom k rodičom. Vtáky veľmi dobre poznajú denné a nočné podmienky vo svojom príbytku a v krátko pred zotmením svoje ratolesti opäť veľmi intenzívne kŕmia, aby im zabezpečili dostatok potravy na nadchádzajúce nočné hodiny. Ak je to možné, chovatelia navštevujú svoje zvieratá častejšie, najmä v tomto období, a poskytujú im rôzne druhy potravy až štyrikrát denne. Žiaľ, ako aj odchov mláďat sa málokedy zaobíde bez nevítaných incidentov. Niektoré samice jednoducho sedia príliš pevne na vyliahnutej znáške. V takýchto prípadoch často pomáha dať do hniezda s mláďatami umelé vajíčko. Môžete to urobiť aj vtedy, ak sa napríklad vyliahli iba jeden alebo dve mladé, ktoré by sa mohli rezmačkať či prisadnúť.. Ale to sa stáva len málokedy, pretože zdravé samičky sa k mláďatám správajú väčšinou v každom ohľade tak akurát. Niekedy sa stane, že vystrašená samica vyletí z hniezda, čím mláďa vypadne. Potom leží na podlahe klietky a pomaly sa ochladzuje až uhynie, keďže mláďatá, ktoré majú len niekoľko dní, ešte nedokážu regulovať svoju telesnú teplotu. Rodičia nevedia malému pomôcť. Za svoje potomstvo považujú iba mláďatá v hniezde, ktoré kŕmia a zohrievajú, no na zemi je len ako malé klbko nešťastia. Ak však chovateľ včas do jednej až dvoch hodín spozoruje vypadnuté mláďa, môže ho vrátiť späť do hniezda, kde sa v teple hniezda často a rýchlo zotavuje, inak je stratené. Našťastie k takémuto nešťastiu dochádza len zriedka, pretože samice sú pri opustení hniezda vo všeobecnosti veľmi opatrné. Vo veku 8-10 dní, keď už rašiace pierka pokrývajú väčšie časti tela, nastupuje regulácia telesnej teploty. V tomto momente môže byť mláďatko, ktoré bolo vytlačené z príliš úzkeho hniezda svojimi súrodencami alebo vypadlo z hniezda z iného dôvodu, často zachránené aj po niekoľkých hodinách. Deformované pazúry, najmä ak sa častejšie vyskytujú u samcov z páru, môžu byť dedičné. Toto je často možný náznak, ako sa v budúcnosti vyhnúť páreniu v príliš blízkom kruhu príbuzných. Jeden z prstov často smeruje neprirodzeným smerom, najčastejšie je to zadný prst smerujúci dopredu namiesto dozadu. S celkom malými vtáčikmi chovateľ nemôže napraviť situáciu. Až keď majú 3-4 dni, krátko pred krúžkovaním, je možné zadný prst smerujúci dopredu opatrne položiť dozadu a pripevniť k nohe tenkým pásikom náplasti. Skontrolujte náplasť počas niekoľkých nasledujúcich dní, ale nechajte to tak asi týždeň. Ak je náplasť odstránená, je možné pozorovať, či je prst správne umiestnený. V opačnom prípade musí byť zadný prst opäť fixovaný v správnej polohe páskou. Toto nápravné opatrenie je vo väčšine prípadov úspešné.
Človek má pocit, že s nasledujúcim potomstvom všetko beží ešte rýchlejšie.
Pravdou je, že všetko ide ako má a všetky samice sú teraz 100% pripravené na rozmnožovanie a pripravené naklásť dalšie vajíčka. Počas druhej znášky mláďatá kŕmi samec. Asi po 30 dňoch sú všetky pripravené na samostatné kŕmenie a môžu byť odstavené. Mláďatám je teraz možné ponúknuť všetko, čo je v ročnom období dostupné. Všetky kŕmne zmesi (zrná) je možné pre lepšiu vstrebateľnosť pomlieť mlynčekom na kávu. Naklíčené krmivo,alebo všetky druhy zeleného krmiva. Vaječná potrava by sa mala pomaly znižovať a neskôr úplne vysadiť, aby sa predišlo vzniku črevného kataru. Počas leta je najlepšie chovať všetky vtáky vo veľkých voliérach. Po preperení, zvyčajne od konca júla do polovice augusta, čo je úplne prirodzený proces, sa potom mladý samci triedia. Najlepšie sa to robí takto: Ak vo voliére spieva samec, postriekať ho predhriatou vodou z rozprašovača na kvety. Takže pristane na podlahe a môžem ho vytiahnuť. Inak by to pri vstupe do voliéry nebolo možné, pretože všetky vtáky by lietali všade. Toto mláďa samca si najprv poznačíme, potom mu dáme farebný plastový krúžok a až keď sa potvrdí v samostatnej menšej klietke, je toto mláďa zapísané ako samec a plastový krúžok sa mu opäť odstráni. Keďže mláďatá v prvom roku zhadzujú len malé operenie, je preperenie veľmi rýchle a bezproblémové. Samozrejme, musíte byť opatrnejší so staršími zvieratami. Vták často sedí v rohu takmer nahý. Tu by nedočiahol na misku s jedlom ani misku na vodu. Ako chovateľ tomu musím zabrániť. V prípade potreby umiestnite misky blízko zeme. Zelená uhorka pomáha v období preperovania, kyselina kremičitá v nej obsiahnutá stabilizuje operenie a zabezpečuje rýchlejší tok. Viac lesknice v kŕmnej zmesi má tiež veľmi pozitívny vplyv na proces pŕchnutia. Oddych je pre vtáky dobrý a dôležitý, najmä teraz. Prievanu sa tiež treba za každú cenu vyhnúť! Čerstvý vzduch je na druhej strane vždy zdravý; ale rozhodne nie prievan, to vzdy sposobi velke problemy.
Láska alebo antipatia? Kanárik to ukazuje zobákom
Milovníci vtákov vedia, že aj kanáriky vedia prejaviť emócie. Ich náladu však nespoznáte len podľa množstva rôznych vokalizácií vašich operených spevákov. Tieto vtáky si vyvinuli osobitú reč tela, ktorej význam je pre ich chov v klietke dosť dôležitý. Ich blaho totiž závisí aj od toho, či si správne interpretujete ich správanie.
Reč tela alebo starostlivosť o telo?
Reč tela vtákov si možno ľahko pomýliť so starostlivosťou. Keď jeden z vašich operených tenoristov roztiahne krídla, možno sa bude chcieť ochladiť. Hrozbou však môže byť aj toto typické správanie kanárika. Vták chce rovnakému druhu ukázať, že nájdenú potravu, územie či samicu si nárokuje len pre seba. S dokorán otvoreným zobákom kanárika je situácia podobne nejednoznačná. Buď ho vták ohrozuje, alebo je preňho príliš teplo. Potom zadýchavanie používa len na ochladenie. Ostrenie zobáka na konári môže mať tiež rôzne príčiny. Na jednej strane sa dá použiť na upokojenie agresívnych súkmeňovcov, na druhej strane si ním kanárik môže chcieť len vyčistiť zobák.
Láska ide cez zobák
Keď chcú kanáriky prejaviť svoju veľkú náklonnosť, cukrujú si navzájom. Ak sa aj navzájom upravia, sympatie sú obzvlášť veľké. Ak chce samec kanárika zapôsobiť na samičku, predvedie dokonca aj tanec. Kanáriky často ponúkajú partnerovi na úpravu časti tela, na ktoré nedočiahnu pri čistení zobákom. Ako žiadosť o upratovanie jeden natiahne krk, hlavu alebo hrdlo smerom k druhému. Ak sa partnerka odváži ísť zobákom na iné miesto, ako sa ponúka, nebude sa to čistenému páčiť. Klovne alebo odlieta.
Hoci sú kanáriky spoločenskí a mierumilovní, boj zobákov a divoké prenasledovanie sú v období párenia bežné. Počas obdobia rozmnožovania si samci vytvárajú územia a vehementne ich bránia. Často to môže byť pre súpera naozaj nebezpečné. Ale aj keď ide o jedlo, sedenie či materiál na hniezdenie, občas dôjde k hádkam. Zvyčajne sa rozdielnosť názorov obmedzuje na vzájomné vyhrážky roztiahnutím krídel, ako už bolo opísané. Ak sa jeden zo súperov vzdá, natiahne si telo a napne perie. Dokonca aj keď je kanárik vážne zaskočený, prejavuje toto pokorné správanie. Keď sa mračná strachu a sváru rozplynú, čoskoro bude v kanárikovej voliére opäť slnečno. Počas dvorenia možno pozorovať vnútrodruhový vzťah okolo reprodukčného partnera. Počas rozmnožovania si príslušníci druhu hľadajú svojich sexuálnych partnerov. U mnohých živočíšnych druhov je dvorenie dôležité. Hľadanie a prilákanie partnera aj priestorové stretnutie pohlaví môžu vyvolať rôzne podnety. U kanárikov dutospevcov je to vždy spev samcov! Počas dvorenia sa vzdialenosť medzi sexuálnymi partnermi zmenšuje, vtáky si na seba zvyknú, prekoná sa oblasť odstupu a podporuje sa sexuálna pripravenosť. Priťahovaný spevom sa na území často objavuje niekoľko samíc. Samec používa určité pohyby tela, aby sa dvoril samici (dvom). Dvorenie je preto termín používaný pre „páriace hry“ zvierat, ktoré predchádzajú páreniu. Po párení obaja spoločne bránia svoje územie. Teraz sa začína s výstavbou ponúkaného hniezda z machu a iných ponúkaných hniezdnych materiálov väčšinou len samicou. Samec pomáha zbierať materiál hniezda. Samica znáša do hniezda 3 až 7 zelenkastých vajec s tmavými škvrnami. Hniezdi asi 14 dní. Potom sa z vajíčok vyliahnu bezmocné, nahé a slepé mláďatá. Tieto mladé vtáky sú asi 2 cm vysoké/malé. Obidvaja rodičia ich musia zohrievať, maznať a primerane kŕmiť. Dedičnosť je prenos materiálnych „dedičných dispozícií“ z jednej generácie živých bytostí na ich potomkov. Tieto dedičné dispozície prinášajú u potomkov podobné črty a vlastnosti ako u predkov. Poznámka: dedičnými faktormi sú gény. Nositeľmi dedičných faktorov sú jadrové vlákna, nazývané: chromozómy. Dedičné dispozície sú umiestnené v pároch na 2 zodpovedajúcich chromozómoch, t.j. každá charakteristika má 2 zodpovedajúce dedičné dispozície (gény) na chromozómovom páre. Každý živočíšny druh má však iný počet chromozómových párov. Každý rodič odovzdá svojmu potomkovi iba polovicu každého páru chromozómov. V zásade existujú dva gény pre vlastnosť! Len jeden z dvoch génov sa prenáša z každého rodiča na potomstvo. Ktorý gén sa prenáša, je náhodný. Ak sú oba gény rovnaké, hovorí sa homozygot. Ak sa tieto dva gény líšia, hovorí sa o zmiešanej krvi, rozdelenej krvi alebo heterozygotnom. V prípade zmiešanej dedičnosti závisia určité vlastnosti, ako sú viditeľné alebo počuteľné vlastnosti od toho, ako tieto dva gény navzájom súvisia. Ak jeden gén prevažuje nad druhým, označuje sa ako dominantný. Ten druhý sa naopak nazýva recesívny. Ak je však dedičstvo medzi nimi, hovorí sa o takzvanom prechodnom dedičstve. Takže v tomto dedičstve sú dva gény, ale nie také viditeľné alebo počuteľné, ale skôr skryté, teda ustupujúce. Viditeľný alebo počuteľný sa na druhej strane označuje ako fenotyp, zatiaľ čo druhý variant sa označuje ako genotyp. Poznámka: Nie všetky gény alebo vlastnosti, ktoré zviera nesie, sú okamžite viditeľné alebo počuteľné. Recesívne črty sa môžu skryto prenášať na ďalšie generácie. Ak sa však stretnú dve chovné zvieratá s rovnakým skrytým génom, časť potomkov bude opäť niesť túto vlastnosť.
Mendelovo pravidlo: pravidlo jednotnosti
Ak skrížite dve čistokrvné plemená jedného druhu, potomstvo bude mať rovnaký vzhľad, sú jednotné.
Johann Gregor Mendel nebol prírodovedec, ako by mnohí predpokladali, ale český augustiniánsky kňaz, ktorý robil pokusy s rastlinami v záhrade svojho kláštora. Použil biologicky celkom jednoduchú rastlinu hrachu. Výhody hrachu: Starostlivosť oň je nenáročná, pretože na rast potrebuje iba vodu a svetlo. Okrem toho nesie veľa plodov, môžu sa tu robiť pokusy obzvlášť reprezentatívne. Uskutočnil pokusy s týmto hrachorom. Rastliny hrachu s bielymi kvetmi skrížil s hrachovými rastlinami, ktoré mali červené kvety. Výsledné kvety (generácia F1 alebo tiež nazývaná dcérska generácia) vykazovali červené kvety. Ak sa na celú vec pozriete z hľadiska dedičnosti, tak biely hrach podedil informácie o bielych kvetoch a červený pri červených. Normálne by si človek povedal: Zmiešaním červenej a bielej by mala vzniknúť ružová. Ale prečo to tak nie je aj v tomto prípade? Dôvodom je, že prevláda červená farba, je dominantná nad bielou farbou. Genetická informácia biela neprevládla a označuje sa ako recesívna. Z tohto dôvodu sa tu hovorí o dominantno-recesívnej dedičnosti Znamená: Ak sa krížia homozygotné červenokvitnúce a homozygotné bielokvitnúce jedince, všetci členovia F1 generácie majú dedičnú dispozíciu (gén) pre bielu farbu (od rodiča) a dedičnú dispozíciu pre červenú zdedili (od druhého rodiča), sú heterozygoti. Napriek tomu sú všetky červeno kvitnúce, práve preto, že červená je dominantná nad bielou. Rôzne formy dedičnej dispozície (v príklade génové formy pre červenú a bielu farbu) sa tiež označujú ako allely. Dominantné črty sa píšu veľkými písmenami, recesívne črty malými písmenami. Teraz však môžete krížiť rastliny s červenými a bielymi kvetmi a získať fialové kvety. Čo to má teraz znamenať? No v dominantno-recesívnej dedičnosti prevládla jedna vlastnosť. To bol prípad vyššie uvedenej kvitnúcej rastliny. V iných rastlinách, napríklad Mirabilis jalapa (zázračný kvet), neexistuje dominantno-recesívna dedičnosť, ale prechodná dedičnosť. Neprevláda tu teda žiadna farba kvetov, ale vzniká zmiešaná forma. Červené a biele kvety rodičov sa stávajú ružovými kvetmi potomstva. Nižšie uvedená grafika ukazuje, ako to vyzerá. Všimnite si, že všetky písmená pre genetickú informáciu sú malé, pretože neexistuje žiadna dominantná časť. Oba testy ukazujú, že 1. dcérska generácia – aj generácia F1 – vyzerá vždy rovnako. V našom prípade dcérska generácia vykazuje vždy rovnakú farbu v dominantno-recesívnej aj intermediárnej dedičnosti. Fenotyp je teda rovnaký.
Mendel 2: Pravidlo štiepenia
Ak sa medzi sebou krížia polokrvníky (generácia F1), generácia vnúčat (generácia F2) sa v určitom číselnom pomere rozdelí. Znova sa objavujú aj charakteristiky rodičovskej generácie P.
Mendel 3: Pravidlo nezávislosti
Ak skrížite dve plemená, ktoré sa líšia vo viacerých vlastnostiach, jednotlivé dedičné faktory sa dedia nezávisle od seba, tieto dedičné faktory sa dajú novým spôsobom kombinovať.
Chov znamená: vytváranie zvierat, ktoré zodpovedajú konkrétnemu cieľu. Dobrý spev alebo pekný výzor. Môže to však byť aj oboje spolu. Dôležitá je však plodnosť, ktorú nemôže posúdiť žiaden človek. To vie len chovateľ. Toto počítanie si udrží svoje napätie v priebehu rokov. Chov sa môže stať logickou hrou na mnoho rokov. Každý chovateľ má pred sebou veľmi špecifický obraz štandardu a predsa chce vždy viac! Jasne vidno, že niektoré spevácke črty sú kultivovanejšie, iné zanikli. Sú to gény, vlastnosti, s každou generáciou sa vytvárali nové. Pretože akonáhle ste do svojich chovných zvierat vypestovali dobré vlastnosti, je pravdepodobné, že sa tieto prejavia aj u potomstva. Zručnou kombináciou s chovnými selekčnými zvieratami sa potomstvo znovu a znovu zlepšuje. Takýto chov sa však zlepší len vtedy, ak je možné prostredníctvom rodičovskej kontroly priradiť všetkých potomkov k správnym rodičom. Takže vždy len cez dobre vedenú plemennú knihu! Pre úspešné šľachtenie nie je potrebné poznať naspamäť Mendelove zákony dedičnosti, ale je veľmi nápomocné poznať celý kontext určitých vlastností, aby sa odstránili chyby a podobne. Pretože aj 90-bodový kanár môže byť zlým otcom, ak má vlastnosti ako nepokoj…atď. Dobrý chovateľ to musí uznať a vyradiť ho zo svojho chovu. Len dobré zvieratá a dobré odborné znalosti môžu byť odovzdané v prospech zvierat. Len tak sa dá udržať vysoký štandard plemena harzského kanárika.